Two Disputes over Slovakia and the First Slovaks: The Czechoslovak–Hungarian Debate on Slavic Settlement of the Carpathian Basin in the Interwar Period

Kód výsledku v IS VaVaI

<a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F68081758%3A_____%2F25%3A00643543" target="_blank" >RIV/68081758:_____/25:00643543 - isvavai.cz</a>

Výsledek na webu

—

DOI - Digital Object Identifier

—

Jazyk výsledku

slovinština

Název v původním jazyce

Dva spory o Slovensko a prvých Slovákov. Československo-maďarská diskusia o slovanskom osídlení Karpatskej kotliny v medzivojnovom období

Popis výsledku v původním jazyce

V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa v československej historiografii rozpútal ostrý spor o počiatky osídlenia stredného Slovenska. Proti tézam sformulovaným českým profesorom Václavom Chaloupeckým, ktorý pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave, sa rozhodne ohradili predstavitelia kultúrneho života na Slovensku. Chaloupeckého závery, formulované v duchu čechoslovakizmu, vyvolávali značné nepochopenie, ktoré bolo umocnené nešťastnými výrokmi o bastardnej kultúre Slovákov a predstave slovenčiny ako amalgámu viacerých susedných jazykov. Aj vďaka týmto tvrdeniam vyvolávala diskusia, dnes známa ako „spor o staré Slovensko“, odozvu aj u širokej laickej verejnosti. Paralelne s ňou však prebiehal na medzinárodnom poli menej intenzívny spor, ktorý bol vyvolaný štátoprávnymi zmenami po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie. Na Parížskej mierovej konferencii predkladali predstavitelia nových stredoeurópskych štátov pri zdôvodňovaní svojich územných nárokov memorandá, ktoré mali byť podkladom pre územné nároky nových národných štátov. Zástupcovia Československa pri vytyčovaní južných hraníc Slovenska neváhali argumentovať tým, že slovenská vetva československého národa osídlila severozápadnú časť Karpatskej kotliny dávno pred príchodom Maďarov, pričom južná hranica takto zaujatej vlasti siahala až po Balaton. Hoci uvedené tvrdenia boli pre maďarskú delegáciu absolútne neprijateľné, bola pod tlakom víťazných mocností nútená podpísať versailleské mierové dohody a uznať novú hranicu s Československou republikou. Až po uzatvorení mierových dohôd a krátkom období politickej nestability v Maďarskom kráľovstve sa vytvoril priestor na spochybňovanie zmluvne dohodnutých územných nárokov. Pozornosť sa zacielila na vyvrátenie tézy o slovanskom osídlení Karpatskej kotliny ešte pred príchodom Maďarov. Celkom prirodzene sa tu o slovo hlásila archeológia, ktorá mohla (či mala) priniesť jednoznačný doklad o pravdivosti tvrdení jednej či druhej strany. To bol počiatok doteraz málo povšimnutého československo-maďarského vedeckého sporu, ktorý sa tiahol až do polovice tridsiatych rokov. Na rozdiel od „sporu o staré Slovensko“ mal ten „spor o Slovensko a prvých Slovákov“ menej vyhrotenejší priebeh a postupne priviedol jeho hlavných protagonistov k zmierlivému a relatívne kompromisnému riešeniu.

Název v anglickém jazyce

Two Disputes over Slovakia and the First Slovaks: The Czechoslovak–Hungarian Debate on Slavic Settlement of the Carpathian Basin in the Interwar Period

Popis výsledku anglicky

In the 1920s, a sharp dispute over the origins of settlement in central Slovakia erupted within Czechoslovak historiography. The theses formulated by the Czech professor Václav Chaloupecký, who was affiliated with Comenius University in Bratislava, were firmly rejected by representatives of Slovak cultural life. Chaloupecký’s conclusions, shaped by the ideology of Czechoslovakism, provoked considerable misunderstanding, further exacerbated by his unfortunate remarks about the “bastard” culture of the Slovaks and his conception of the Slovak language as an amalgam of several neighboring languages. Owing in part to these claims, the debate, today known as the “dispute over Old Slovakia,” resonated beyond academic circles and attracted the attention of the wider public. At the same time, however, a less intense dispute was unfolding on the international stage, triggered by the constitutional and political changes following the collapse of the Austro-Hungarian Monarchy. At the Paris Peace Conference, representatives of the new Central European states submitted memoranda intended to justify their territorial claims and to serve as a basis for the borders of the emerging nation-states. In delineating the southern borders of Slovakia, Czechoslovak representatives did not hesitate to argue that the Slovak branch of the Czechoslovak nation had settled the northwestern part of the Carpathian Basin long before the arrival of the Hungarians, with the southern boundary of this homeland extending as far as Lake Balaton. Although these assertions were entirely unacceptable to the Hungarian delegation, it was compelled under pressure from the victorious powers to sign the Versailles peace treaties and to recognize the new border with the Czechoslovak Republic. Only after the conclusion of the peace treaties and a brief period of political instability in the Kingdom of Hungary did space emerge for questioning the territorially agreed-upon claims. Attention then turned to refuting the thesis of Slavic settlement in the Carpathian Basin prior to the arrival of the Hungarians. Quite naturally, archaeology came to the fore as a discipline that could (or should) provide unequivocal evidence supporting the claims of one side or the other. This marked the beginning of a hitherto little-noticed Czechoslovak–Hungarian scholarly dispute, which continued until the mid-1930s. Unlike the “dispute over Old Slovakia,” the “dispute over Slovakia and the first Slovaks” followed a less confrontational course and gradually led its main protagonists toward a conciliatory and relatively compromise-based resolution.

Druh

O - Ostatní výsledky

CEP obor

—

OECD FORD obor

60102 - Archaeology

Projekt

—

Návaznosti

I - Institucionalni podpora na dlouhodoby koncepcni rozvoj vyzkumne organizace

Rok uplatnění

2025

Kód důvěrnosti údajů

S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů