Play for the Fourth

Kód výsledku v IS VaVaI

<a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F70883521%3A28130%2F23%3A63584221" target="_blank" >RIV/70883521:28130/23:63584221 - isvavai.cz</a>

Výsledek na webu

—

DOI - Digital Object Identifier

—

Jazyk výsledku

slovinština

Název v původním jazyce

Hra na štvrtú

Popis výsledku v původním jazyce

V priebehu osemdesiatych rokov, kedy na scénu československej fotografie vstúpila Slovenská nová vlna, môžeme už i u nás sledovať vzostup fenoménu „kurátor ako tvorca“, predovšetkým prostredníctvom najvýraznejších kurátorských osobností českej fotografickej scény Antonína Dufeka a Anny Fárovej. Kurátor si postupne začína uvedomovať svoju moc „distribútora významov“. Táto moc spočíva jednak v zmysluplnosti myšlienkovej koncepcie výstavy ako samostatného média, ktorým je vyjadrený odborný pohľad na danú problematiku, ale zároveň i média veľmi kreatívneho, ktoré kurátorovi umožňuje vyjadriť sa vizuálne, „na pozadí“ umeleckých diel.Výstava Hra na štvrtého, prezentovaná v roku 1986 v pražskej galérii Fotochema, predstavovala vo svojej dobe hneď dvojitú inováciu:1.Je ňou v prvom rade samotné uchopenie témy tela – autori rezignovali na predstavu kompaktnej ľudskej postavy vytvárajúcej nerozpojiteľný celok a doslova ho rozpitvali „na orgány“.2.Nemenej pozoruhodný je však celkový koncept výstavy, vrátane inštalácie a tiež (nie úplne docenený) kurátorský vklad Anny Fárovej. Tá vo svojom texte napríklad používa spojenie „čítať výstavu“, čím upriamuje pozornosť zo zmyslového vnímania fotografií na intelektuálny proces čítania vzájomných obrazových vzťahov.Najzaujímavejšou otázkou, doslova sa vnucujúcou názvom súboru i výstavy, v rámci tejto hry však zostáva: Kto je ten štvrtý? Častými odpoveďami pri interpretácii tejto výstavy bývalo, že „štvrtým“ može byť samotná imaginárna postava vyskladaná z troch tiel, prípadne, že ním je prizvaný divák, ktorý si vo svojej mysli poskladá tieto časti v celok.Odpoveď na túto otázku sa však skrýva bližšie, než by sme čakali. Skutočnou štvrtou, ukrývajúcou sa nenápadne v pozadí bola práve kurátorka výstavy Anna Fárová, ktorá sa vo svojom texte vyznáva: „Bola som do tej hry – na štvrtého – zapojená, čo sa mi páči. Tí traja učinili svoj objav spontánne, ale prišli za mnou, aby som im pomohla túto prácu dokončiť (…); zúčastnila som sa vytvárania zvláštnych osôb, skúšala som pripájať hlavy a nohy k najrôznejším trupom, ale uspokojenie prinášala len jediná varianta, pričom tá hovorila viac, než by vyjadrilo samotné telo.“V Hre na štvrtého teda zaznieva nielen (pomyselný) dadaistický či surrealistický princíp náhody a spojenia nespojiteľného, ale je v ňom zároveň prízvukovaná rola kurátora ako režiséra a dodávateľa významu. Koniec-koncov, každá kurátorovaná výstava je v skutočnosti hrou na „ďalšieho“. I Anna Fárová to potvrdila vo svojich ďalších pripravených výstavách s výrazným kurátorským rukopisom.Autorská snaha o rozbitie starých pravidel presiahla v Hre na štvrtého hranice obrazu a intuitívne transformovala cez štruktúru fotografického súboru až do samotného média výstavy, ktoré sa stalo finálnou a kurátorsky kreatívnou formou prezentácie tejto hry.

Název v anglickém jazyce

Play for the Fourth

Popis výsledku anglicky

During the 1980s, when the Slovak New Wave entered the scene of Czechoslovak photography, we can already trace the rise of the &quot;curator as creator&quot; phenomenon in our country, primarily through the most prominent curatorial personalities of the Czech photography scene, Antonín Dufek and Anna Fárova. The curator gradually begins to realize his power as a &quot;distributor of meanings&quot;. This power lies on the one hand in the meaningfulness of the conceptual concept of the exhibition as an independent medium, which expresses an expert view on the given issue, but also a very creative medium, which allows the curator to express himself visually, &quot;on the background&quot; of the works of art.The exhibition Game of the Fourth, presented in 1986 in Prague&apos;s Fotochema gallery, represented a double innovation in its time:1. It is, first of all, the very grasp of the theme of the body - the authors resigned to the idea of a compact human figure creating an inseparable whole and literally dissected it &quot;into its organs&quot;.2. No less remarkable is the overall concept of the exhibition, including the installation and also the (not fully appreciated) curatorial contribution of Anna Fárova. In her text, for example, she uses the conjunction &quot;read the exhibition&quot;, which directs attention from the sensory perception of photographs to the intellectual process of reading mutual pictorial relationships.However, the most interesting question, which literally imposes itself on the name of the ensemble and the exhibition, remains within this play: Who is the fourth? Frequent responses to the interpretation of this exhibition used to be that the &quot;fourth&quot; could be an imaginary figure made up of three bodies, or that it is the invited viewer who assembles these parts into a whole in his mind.However, the answer to this question is closer than we would expect. The real fourth, hiding inconspicuously in the background, was precisely the curator of the exhibition, Anna Fárová, who confesses in her text: &quot;I was involved in that game - on the fourth - which I like. The three made their discovery spontaneously, but they came to me to help them complete this work (…); I participated in the creation of special persons, I tried to attach heads and legs to all kinds of torsos, but only one option brought satisfaction, and that one said more than the body itself would express.&quot;In Game of the Fourth, not only the (imaginary) Dadaist or Surrealist principle of chance and the connection of the unconnected is heard, but at the same time the role of the curator as a director and purveyor of meaning is emphasized. After all, every curated exhibition is really a game of &apos;next up&apos;. Even Anna Fárová confirmed this in her other prepared exhibitions with a distinctive curatorial signature.The author&apos;s effort to break the old rules went beyond the Game to the fourth boundary of the image and intuitively transformed through the structure of the photographic set to the very medium of the exhibition, which became the final and curatorially creative form of presentation of this game.

Druh

C - Kapitola v odborné knize

CEP obor

—

OECD FORD obor

60401 - Arts, Art history

Projekt

—

Návaznosti

N - Vyzkumna aktivita podporovana z neverejnych zdroju

Rok uplatnění

2023

Kód důvěrnosti údajů

S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů

Název knihy nebo sborníku

FOTOFO

ISBN

978-80-85739-94-7

Počet stran výsledku

4

Strana od-do

15-18

Počet stran knihy

52

Název nakladatele

Stredoeurópsky dom fotografie

Místo vydání

Bratislava

Kód UT WoS kapitoly

—