Land use as a means of the landscape revitalization: an example of the Slovak exclave of Tardos (Hungary)

Kód výsledku v IS VaVaI

<a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F70883521%3A28160%2F19%3A63523308" target="_blank" >RIV/70883521:28160/19:63523308 - isvavai.cz</a>

Výsledek na webu

<a href="https://geografia.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2019-13-2/13_02_c_Chrastina_et_al_Tardos_Landuse.pdf" target="_blank" >https://geografia.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2019-13-2/13_02_c_Chrastina_et_al_Tardos_Landuse.pdf</a>

DOI - Digital Object Identifier

<a href="http://dx.doi.org/10.33542/GC2019-2-03" target="_blank" >10.33542/GC2019-2-03</a>

Jazyk výsledku

slovinština

Název v původním jazyce

Land use ako nástroj revitalizácie krajiny: na príklade slovenskej exklávy Tardoš (Maďarsko)

Popis výsledku v původním jazyce

Krajina dediny Tardoš (maď. Tardos) na severe Komárňansko-ostrihomskej župy je súčas-ťou kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. V príspevku rozoberáme otázku revitalizácie krajiny v kontexte jej využívania (historický land use). Jej súčasný stav je totiž výsledkom imigrácie a usadenia sa rôznych etník na území Tardoša. Od konca prvej štvrtiny 18. storočia proces zmien spustnutej krajiny Tardošsko-tolnianskej kotliny v pohorí Gereče (maď. Gerecse) iniciovalo obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania zo stolíc ležiacich severne od Du-naja (z oblasti Nitry a Trenčína). Štúdiu využívania krajiny sa v geografii a krajinnej ekológii venujú domáci i zahraniční au-tori (napr. Boltižiar 2007, Druga a Falťan 2014, Feranec a Oťaheľ 2008, Kandrík a Olah 2010, Michaeli 2005, Petrovič 2005, Šolcová 2009, resp. Anupama, Prasad a Reddy 2014, Bičík et al. 2010, Fialová, Chromý a Marada 2007, Chromý 2003, Nedbal, Křováková a Brůna 2008, Shrestha Dwivedi 2017, Trpáková 2013, Wang et al. 2016). Integrovaný (historicko-kultúrno-geograficko-krajinnoarcheologický) prístup k problematike dlhodobých zmien krajiny sloven-ských exkláv v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku odrážajú práce Chrastinu (2008, 2012), Chras-tinu a Boltižiara (2008a, 2008b, 2010), Chrastinu, Křovákovej a Brůnu (2007) a Boltižiara, Chrastinu a Trojana (2016). Cieľom tejto štúdie je charakteristika historického land use krajiny Tardoša s dôrazom na obdobie od roku 1725 (osídlenie územia zaniknutej dediny Slovákmi) do roku 2017. Stručne hodnotíme aj zmeny krajiny v období pred príchodom slovenských kolonistov. Vývoj histo-rického land use miestnej krajiny po príchode slovenského etnika ukazujú tematické mapy (1782/85, 1840, 1882, 1887, 1941 a 2017), tabuľka s plochami tried využívania krajiny (TVK) v konkrétnych obdobiach a diagram. Výsledky nášho výskumu dopĺňa rámcový návrh manažmentu miestnej krajiny.

Název v anglickém jazyce

Land use as a means of the landscape revitalization: an example of the Slovak exclave of Tardos (Hungary)

Popis výsledku anglicky

The landscape surrounding village Tardos (Tardos in Hungarian) in the north of Komarom-Esztergom County is a part of the cultural heritage of Slovaks in Hungary. The study analyses the issue of the revitalisation of the landscape in the context of its use (historical land use). Current state of the local landscape represents the result of the migration of ethnic groups to the territory of Tardos and its subsequent colonisation. Since the end of the first quarter of the 18th century the process of revitalisation of the abandoned landscape had been associated with the arrival of the Roman Catholic settlers from the counties located north of the Danube river (Nitra and Trencin). The new population began to cultivate devastated landscape of the Tardos-Tolna basin in the Gerecse Mountains. The aim of this paper is to characterize the Tardos land use with an emphasis on the period from 1725 (Slovak colonisation of the defunct village territory) to 2017. A brief assessment of the land use during the period before the arrival of the Slovak colonists is included in the study. Recent changes of areas in the analysed territory are characterized by land use classes (LUC) during the last 300 years (1725-2017) in the context of natural (geoecological) and social factors. Besides these data a framework proposal for the management of the local landscape is suggested. The development of the historical land use after the arrival of the Slovaks is outlined in the thematic maps, chart with LUC areas in particular periods and in diagram. The methodology used and the results achieved can be applied in the study of the land use of other Slovak exclaves in Tardos surroundings. Findings concerning the local land use changes with an emphasis on the period after 1725 can be possibly taken into account in practice of the creation of an integrated landscape management of the surveyed territory or in the process of consolidating the local population identity.

Druh

J_imp - Článek v periodiku v databázi Web of Science

CEP obor

—

OECD FORD obor

10511 - Environmental sciences (social aspects to be 5.7)

Projekt

—

Návaznosti

V - Vyzkumna aktivita podporovana z jinych verejnych zdroju

Rok uplatnění

2019

Kód důvěrnosti údajů

S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů

Název periodika

Geographia Cassoviensis

ISSN

1337-6748

e-ISSN

—

Svazek periodika

13

Číslo periodika v rámci svazku

2

Stát vydavatele periodika

SK - Slovenská republika

Počet stran výsledku

20

Strana od-do

121-140

Kód UT WoS článku

000503988300002

EID výsledku v databázi Scopus

—