Arménská katolická církev, její stručné dějiny a současné právní postavení

Kód výsledku v IS VaVaI

<a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F00216208%3A11260%2F17%3A10367959" target="_blank" >RIV/00216208:11260/17:10367959 - isvavai.cz</a>

Výsledek na webu

—

DOI - Digital Object Identifier

—

Jazyk výsledku

čeština

Název v původním jazyce

Arménská katolická církev, její stručné dějiny a současné právní postavení

Popis výsledku v původním jazyce

Arménsko patrí k územiam, kde je historicky doložené kresťanstvo už krátko po Ježišovej smrti. Arménska cirkev bola dokonca úplne prvá, ktorá dosiahla prehlásenie kresťanstva ako oficiálneho náboženstva, a to v roku 301 počas vlády kráľa Tiridata III. Zlom v komunikácii medzi cirkvami v Arménsku, Ríme a Konštantinopoli nastal po chalcedónskom koncile (451), ktorého sa arménska cirkev nezúčastnila. V obave pred upadnutím do herézy neprijala jeho kristologické závery a od 6. storočia tak zostala bez communia s obidvoma centrami kresťanstva. Čoskoro po vpáde moslimov do arménskeho kráľovstva sa väčšina Arménov presťahoval južne k Stredozemnému mori do oblasti Cilície, kam presídlil i katolikos, najvyšší predstaviteľ cirkvi. Keď i toto územie začali okupovať Arabi, časť Arménov (i s katolikosom) sa vrátila do pôvodnej vlasti, zatiaľ čo ďalšia časť zostala v Cilícii, kde vznikol druhý katolikosát arménskej cirkvi. Práve tu vznikli prvé pokusy o nastolenie jednoty s Rímom, úspech zaznamenali mních Mchitar zo Sebasty a arcibiskup Abraham Ardzivian, ktorí oficiálne požiadali o prijatie do katolíckej cirkvi. Tým položili základy pre vznik samostatnej arménskej katolíckej cirkvi sui iuris. Arméni na obidvoch územiach (pôvodné sa stalo súčasťou Ruska, neskôr Sovietskeho zväzu, nové sa stalo súčasťou tureckej ríše Osmanov) trpeli prenasledovaním, ktoré vyvrcholilo na prelome 19. a 20. storočia genocídou, pri ktorej zomrelo približne 1,5 miliónu arménskych kresťanov, členov arménskej apoštolskej, i arménskej katolíckej cirkvi.

Název v anglickém jazyce

The Armenian Catholic Church, its brief history and current legal status

Popis výsledku anglicky

Armenia belongs to the territories where Christianity is historically documented since shortly after the death of Jesus Christ. The Armenian Church was even the very first that achieved state recognition, because the Armenian king Tiridates III. proclaimed Christianity as the official religion in his country as early as 301. Interchurch break in communication between Armenia, Rome and Constantinople came after the Council of Chalcedon (451), where the Armenian Church did not participate. For fear of falling into heresy, subsequently the Armenian Church did not adopt its Christological conclusions and since the 6th century it remained definitively without any communion with both centers of Christianity. Soon after invasion of Muslims into the Armenian kingdom, most of population moved farther south to the Mediterranean Sea in Cilicia, where the main church leader called Catholicos also resettled. When the Arabs occupied also this territory, part of Armenians (with their Catholicos) returned to their original homeland, while the remainder stayed at the new territory, and the second Catholicosate of Cilicia was established in the Church. The first attempts to reactivate unity with Rome emerged from the second Catholicos. In the 17th century, these efforts reached a concrete form in the monk Mchitar of Sebaste and in the archbishop Ardzivian Abraham, who officially applied for admission into the Catholic Church. Armenians in both areas (the original one became a part of Russia, then the Soviet Union, the new one became a part of the Turkish Ottoman empire) suffered from persecution, which culminated in the genocide at the turn 20th century, during which about 1.5 million Armenian Christians died, both members of the Armenian Apostolic Church and the Armenian Catholic Church

Druh

J_ost - Ostatní články v recenzovaných periodicích

CEP obor

—

OECD FORD obor

60303 - Theology

Projekt

—

Návaznosti

I - Institucionalni podpora na dlouhodoby koncepcni rozvoj vyzkumne organizace

Rok uplatnění

2017

Kód důvěrnosti údajů

S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů

Název periodika

Theologos

ISSN

1335-5570

e-ISSN

—

Svazek periodika

19

Číslo periodika v rámci svazku

2

Stát vydavatele periodika

SK - Slovenská republika

Počet stran výsledku

18

Strana od-do

166-183

Kód UT WoS článku

—

EID výsledku v databázi Scopus

—