Let's Play Educational videos and education during the Covid-19 pandemic in the Czech Republic and Slovakia

Kód výsledku v IS VaVaI

<a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F61989592%3A15210%2F22%3A73613893" target="_blank" >RIV/61989592:15210/22:73613893 - isvavai.cz</a>

Výsledek na webu

<a href="http://10.5507/ff.22.24462134" target="_blank" >http://10.5507/ff.22.24462134</a>

DOI - Digital Object Identifier

<a href="http://dx.doi.org/10.5507/ff.22.24462134" target="_blank" >10.5507/ff.22.24462134</a>

Jazyk výsledku

slovinština

Název v původním jazyce

Let‘s Play Edukačné videá a vzdelávanie počas pandémie Covid-19 v ČR a SR

Popis výsledku v původním jazyce

Obdobie, v ktorom žijeme, je typické ohromným dynamizmom. Všetko sa mení rýchlym tempom, obsah i formu vzdelávania z toho nevynímajúc. Slovenský aj český vzdelávací systém sa zmenil prijatím nových školských zákonov. Cítime silný tlak od európskych štruktúr k zvýšeniu podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí až na úroveň 40 %. Menia sa očakávania zamestnávateľov vo vzťahu k štandardom výsledkov vzdelávania a profesionálnych kompetencií. Stojí pred nami výzva kurikulárnej transformácie, pretože objem „základných“ poznatkov neustále rastie a my sa ich snažíme vpratať do obsahov vzdelávania. Čelíme dôsledkom decentralizácie školstva, ale to nám nebráni v tom, aby sme centralizovane preverovali vedomosti na základných a stredných školách. Ozývajú sa kritické hlasy, ktoré hovoria, že súčasné vzdelávanie čoskoro skolabuje, pretože zlyhá vo svojej podstate, a to je príprava na budúce povolanie. Toto sú len niektoré súčasné problémy vzdelávania a jeho dynamiky. Medzi vypuklé témy, ktoré otvárajú diskusiu a silne polarizujú verejnosť, patria technologické a elektronické novinky. Do našich životov za posledných 25 rokov výrazne vstúpilo používanie internetu, preklopenie sociálnych vzťahov do online identít, masové používanie „chytrých“ zariadení. To, čo bolo na konci 20. storočia považované za závislosť od internetu a technológií, je dnes zlatým štandardom interakcií, ale aj spôsobu sebaprezentácie (napr. smartfón s permanentným pripojením na internet, ktorý svojim hardwarovým vybavením konkuruje herným počítačom a špičkovým fotoaparátom). Jednoducho existuje medzigeneračný posun v tom, ako vnímame potrebnosť používania technológií a mieru ich využitia v každodennom živote. Ľudia z generácie „Baby boomers“, „Husákove deti“ a zrejme aj „Miléniáni“ si vedia život bez technológií a internetu ľahko predstaviť, pretože majú túto skúsenosť. Lenže Generácia Y a α si takýto život nevyskúšala. Internet a technológie sú s nimi od narodenia. Je pravdepodobné, že v dvoch rokoch poznali funkcie smartfónu lepšie ako ich rodičia. Pre mnohých z nich bol smartfón „pestúnkou“. A možno práve teraz ho používajú pri trávení voľného času, na komunikáciu s kamarátmi a kamarátkami, pri vyhľadávaní informácií alebo platení za tovar. Nevyhnutne existujú dva tábory ľudí. V jednom sú odporcovia masového používania technológií a internetu, vrátane tých, ktorí sa snažia o technologický detox a tých, ktorí sa odpojili. V druhom sú zástancovia ich používania, vrátane výrobcov technológií, tvorcov a distribútorov aplikácií. Obe strany majú silné argumenty, ktoré používajú na podporu svojho stanoviska. Strana „proti“ hovorí o zmene neurofyziologických kvalít mozgu, ktorá spôsobuje to, že hlúpneme. Niektorí hovoria o „debilizácii“. Dochádza k úpadku našich kľúčových schopností, ako je napr. schopnosť korektne komunikovať, inhibícia správania alebo rozširovať rozsah krátkodobej pamäte. Strana „za“ hovorí o nevyhnutnom pokroku, dostupnosti informácií, sieťovaní, rýchlejšom učení sa alebo možnosti prepojenia ľudského vedomia s technológiami. Ako to býva, pravda bude niekde uprostred. A niektoré výskumy realizované v Českej republike naozaj preukázali, že pokiaľ používame technológie a internet v rozumnej miere, nemusí to mať pre nás negatívne dôsledky a môžeme ich využiť pre svoj rozvoj. Vo vzťahu k masovosti spomínaného fenoménu nám neostáva nič iné, len prijať, že internet a technológie sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, pre súčasných a budúcich dospievajúcich. Ak sa pozrieme na nedávne obdobie, zhruba vymedzené 03/2020 až 03/2022, spojené s pandémiou Covid-19 a jej dopadom na vzdelávanie, bez ohľadu na náš postoj k technológiám a internetu musíme priznať, že boli pre nás priam záchranou, ak sme chceli ochrániť zdravie a súčasne pokračovať vo vzdelávaní detí a dospievajúcich. Učiteľky a učitelia boli zo dňa na deň postavené/postavení pred nové výzvy, ktoré spočívali v zmene formy vzdelávania a spájali sa s množstvom technických a kompetenčných problémov. Online vzdelávanie fungovalo takmer dva roky a bežnými prostriedkami sprostredkujúci informácie boli počítače, tablety, telefóny, rôzne komunikačné aplikácie. V neposlednom rade získali popularitu edukačné videá. Mnohé staršie boli oprášené a vzniklo obrovské množstvo nových s cieľom uľahčiť deťom a dospievajúcim osvojenie si obsahu vzdelávania. Majú svoje nevýhody ako napr. chýbajúci sociálny vzťah a možnosť pýtať sa. Ale majú aj svoje východy ako napr. vyššia názornosť, možnosť postupovať vlastným tempom alebo vrátiť sa k predchádzajúcim krokom. Ukazuje sa, že sú vhodnou doplnkovou metódou, ktorá by si mohla nájsť pevné miesto v inštitucionalizovanou aj neinštitucionalizovanom vzdelávaní. Týmto obsahom sme sa venovali v našej publikácii. Zaujímalo nás, ako sa dospievajúci vzdelávali počas pandémie Covid-19, ako využívali edukačné videá, či ich použitie súviselo so zmenami formy vzdelávania a ako ich vnímajú.

Název v anglickém jazyce

Let's Play Educational videos and education during the Covid-19 pandemic in the Czech Republic and Slovakia

Popis výsledku anglicky

The period in which we live is characterised by tremendous dynamism. Everything is changing at a rapid pace, not least the content and form of education. Both the Slovak and Czech education systems have changed with the adoption of new school laws. We are feeling strong pressure from European structures to increase the proportion of university-educated people up to the level of 40%. Employers&apos; expectations in relation to standards of educational results and professional competences are changing. We are facing the challenge of curricular transformation as the volume of &apos;core&apos; knowledge continues to grow and we are trying to weave it into the content of education. We are facing the consequences of the decentralisation of education, but this does not prevent us from centralising the examination of knowledge in primary and secondary schools. There are critical voices saying that the current education system will soon fail because it is failing at its core, which is preparation for the future profession. These are just some of the current problems of education and its dynamics. Among the bulging issues that are opening up debate and strongly polarising the public are technological and electronic innovations. The use of the Internet, the flipping of social relationships into online identities, and the mass use of &quot;smart&quot; devices have all entered our lives significantly in the last 25 years. What was considered at the end of the 20th century to be a dependency on the Internet and technology is now the gold standard for interactions, but also for ways of self-presentation (e.g. a smartphone with a permanent Internet connection, whose hardware rivals gaming computers and high-end cameras). There is simply an intergenerational shift in how we perceive the necessity of using technology and the extent to which we use it in everyday life. People from the &quot;Baby Boomers&quot;, &quot;Husak&apos;s Children&quot; and probably even &quot;Millennials&quot; can easily imagine life without technology and the Internet because they have had this experience. But Generation Y and α have not experienced such a life. The Internet and technology have been with them since birth. Chances are that at two years old, they knew the functions of a smartphone better than their parents. For many of them, the smartphone was a &quot;nanny&quot;. And perhaps right now they use it for leisure, to communicate with friends and girlfriends, to look up information or pay for goods. Inevitably, there are two camps of people. In one are the opponents of mass use of technology and the Internet, including those seeking a technology detox and those who have unplugged. In the other are proponents of their use, including technology producers, app makers and distributors. Both sides have strong arguments that they use to support their position. The &quot;against&quot; side talks about the change in the neurophysiological qualities of the brain that causes us to be stupid. Some talk about &quot;debilitation.&quot; There is a decline in our key abilities, such as the ability to communicate correctly, inhibit behavior, or expand the range of short-term memory. The &apos;pro&apos; side talks about inevitable progress, the availability of information, networking, faster learning or the possibility of linking human consciousness with technology. As it happens, the truth will be somewhere in the middle. And some research carried out in the Czech Republic has indeed shown that as long as we use technology and the Internet in a reasonable way, it does not have to have negative consequences for us and we can use it for our development. In relation to the massiveness of the aforementioned phenomenon, we have no choice but to accept that the Internet and technology are an integral part of our lives, for current and future adolescents. If we look at the recent period, roughly defined as 03/2020 to 03/2022, associated with the Covid-19 pandemic and its impact on education, regardless of our attitude towards technology and the Internet, we must admit that they have been a lifesaver for us if we wanted to protect health and, at the same time, continue to educate children and adolescents. Teachers were confronted with new challenges from one day to the next, which consisted in changing the form of education and were associated with a number of technical and competence problems. Online education had been in operation for almost two years and computers, tablets, telephones, various communication applications were the common means of conveying information. Last but not least, educational videos gained popularity. Many older ones have been dusted off and a huge number of new ones have been created to make it easier for children and adolescents to learn educational content. They have their drawbacks, such as the lack of social interaction and the opportunity to ask questions. But they also have their upsides, such as greater clarity, the ability to proceed at one&apos;s own pace or to retrace previous steps. They appear to be a suitable complementary method that could find a firm place in both institutionalised and non-institutionalised education. We have addressed this content in our publication. We were interested in how adolescents were educated during the Covid-19 pandemic, how they used educational videos, whether their use was related to changes in the form of education, and how they perceived them.

Druh

B - Odborná kniha

CEP obor

—

OECD FORD obor

50102 - Psychology, special (including therapy for learning, speech, hearing, visual and other physical and mental disabilities);

Projekt

—

Návaznosti

S - Specificky vyzkum na vysokych skolach

Rok uplatnění

2022

Kód důvěrnosti údajů

S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů

ISBN

978-80-7476-293-2

Počet stran knihy

170

Název nakladatele

Togga

Místo vydání

Praha

Kód UT WoS knihy

—