Vše

Co hledáte?

Vše
Projekty
Výsledky výzkumu
Subjekty

Rychlé hledání

  • Projekty podpořené TA ČR
  • Významné projekty
  • Projekty s nejvyšší státní podporou
  • Aktuálně běžící projekty

Chytré vyhledávání

  • Takto najdu konkrétní +slovo
  • Takto z výsledků -slovo zcela vynechám
  • “Takto můžu najít celou frázi”

Language as a Tool of Exact Thinking in the Sciences

Identifikátory výsledku

  • Kód výsledku v IS VaVaI

    <a href="https://www.isvavai.cz/riv?ss=detail&h=RIV%2F67985955%3A_____%2F22%3A00566490" target="_blank" >RIV/67985955:_____/22:00566490 - isvavai.cz</a>

  • Výsledek na webu

    <a href="https://doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.10.3" target="_blank" >https://doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.10.3</a>

  • DOI - Digital Object Identifier

    <a href="http://dx.doi.org/10.31577/filozofia.2022.77.10.3" target="_blank" >10.31577/filozofia.2022.77.10.3</a>

Alternativní jazyky

  • Jazyk výsledku

    slovinština

  • Název v původním jazyce

    Jazyk ako nástroj exaktného myslenia vo vede

  • Popis výsledku v původním jazyce

    V bežnej skúsenosti vychádzame z viac-menej subjektívneho zmyslového vnímania, zatiaľ čo vedecké poznanie je založené na objektívnych dátach. V príspevku sa pokúsime analyzovať zmeny, ktoré nastali v prirodzenom jazyku, aby sa mohol stať účinným nástrojom uvažovania v exaktných vedách. V prvej časti príspevku budeme vychádzať z predpokladu realizmu a epistemickej prístupnosti poznávanej reality (t. j. predpokladu, že existuje od nás nezávislá realita, ku ktorej máme epistemický prístup). V druhej časti príspevku sa pokúsime opísať zmeny, ktoré umožnili stabilizáciu epistemického kontaktu s realitou. Ukážeme, že pojem formy zobrazenia, ktorý zaviedol Ludwig Wittgenstein v Traktáte, je schopný opísať stabilizáciu epistemického kontaktu. V tretej časti opíšeme inštrumentálne rozšírenie epistemického kontaktu tak, aby bolo možné poznávať javy, predmety a vzťahy, ktoré sú zmyslovému vnímaniu neprístupné. Na analýzu takýchto inštrumentálnych rozšírení použijeme Wittgensteinov pojem jazykovej hry. Napokon vo štvrtej časti ponúkneme opis idealizácie, ktorej výsledkom sú kvantitatívne údaje, ktoré tvoria základ vedeckej reprezentácie skutočnosti. Hoci viaceré z týchto transformácií (azda s výnimkou výkladu idealizácie) už boli v literatúre opísané, prínos nášho príspevku nevidíme ani tak v jednotlivých detailoch, ako v ich integrácii do teórie, ktorá umožňuje prepojiť naše každodenné chápanie reality (označované aj ako žitý svet alebo zjavný obraz) s jej vedeckou reprezentáciou.

  • Název v anglickém jazyce

    Language as a Tool of Exact Thinking in the Sciences

  • Popis výsledku anglicky

    In ordinary experience, we base knowledge on more or less subjective sensory perception, whereas scientific knowledge is based on objective data. In this paper we try to analyze the changes that have taken place in ordinary language so that it could become an effective tool for reasoning in the exact sciences. We will start, in the first part of the paper, from the assumption of realism and epistemic accessibility of reality (i.e. the assumption that there is a reality independent of us to which we have epistemic access). In the second part of the paper, we will try to describe the changes that have made possible the stabilization of the epistemic contact with reality. We will show that the notion of the pictorial form, introduced by Wittgenstein in the Tractatus, is capable of describing the stabilization of the epistemic contact. In the third part, we will describe the instrumental extension of the epistemic contact so that we can reach phenomena, objects and relations that are inaccessible to sense perception. We will use Wittgensteinʼs notion of a language game to analyze such instrumental extensions. Finally, in the fourth part, we offer an account of idealization, which results in quantitative data that form the basis of the scientific description of reality. Although several of these transformations (with the possible exception of the interpretation of idealization) have already been described in the literature, we see the contribution of our paper not so much in the individual details as in integrating them into a theory that makes it possible to link our everyday understanding of reality (also referred to as the life-world or the manifest image) with its scientific representation.

Klasifikace

  • Druh

    J<sub>imp</sub> - Článek v periodiku v databázi Web of Science

  • CEP obor

  • OECD FORD obor

    60301 - Philosophy, History and Philosophy of science and technology

Návaznosti výsledku

  • Projekt

  • Návaznosti

    I - Institucionalni podpora na dlouhodoby koncepcni rozvoj vyzkumne organizace

Ostatní

  • Rok uplatnění

    2022

  • Kód důvěrnosti údajů

    S - Úplné a pravdivé údaje o projektu nepodléhají ochraně podle zvláštních právních předpisů

Údaje specifické pro druh výsledku

  • Název periodika

    Filozofia

  • ISSN

    0046-385X

  • e-ISSN

  • Svazek periodika

    77

  • Číslo periodika v rámci svazku

    10

  • Stát vydavatele periodika

    SK - Slovenská republika

  • Počet stran výsledku

    21

  • Strana od-do

    770-790

  • Kód UT WoS článku

    000905334500004

  • EID výsledku v databázi Scopus

    2-s2.0-85149048226